Osada Blýskavica patrí do geomorfologického celku Javorie. Javorie začleňujeme do oblasti Slovenského stredohoria, ktoré v treťohorách vyzdvihla eruptívna činnosť nad rozsiahle brakické more. Na východe susedí s Ostrôžkami, na severe so Zvolenskou kotlinou a Poľanou, na západe s Pliešovskou kotlinou a Štiavnickými vrchmi a na juhu pozvoľne prechádza do Krupinskej planiny. Pohorie je mierne pretiahnuté v smere Z-V v dĺžke vyše 35 km a oblúkovo prehnuté v smere S-J v šírke 15 km. Lesy zaberajú asi 65% územia, poľnohospodárske plochy 30%, zastavané plochy a komunikácie 5%.
V Javorí prevládajú pomerne hladko modelované formy reliéfu, doplnené miestami eróznou činnosťou vypreparovanými odolnými andezitovými prúdmi. Vzhľadom na štruktúrne tvary sa pohorie delí na tri podcelky, oddelené od seba zlomami – masívnu Javoriansku hornatinu (1), členitú Lomniansku vrchovinu (2) a medzi nimi ležiacu Podlyseckú brázdu (3).
Zaujímavosťou je, že zákon č. 49/1997 Z.z., ktorým sa vyhlasujú oblasti lesov nepozná Javorie ako lesnú oblasť, ale pričleňuje ho do lesných oblastí Krupinská planina, Ostrôžky a Zvolenská kotlina.
Javorie je mladovulkanické pohorie. Budujú ho výlučne andezity a ich pyroklastiká, rozšírené hlavne na južnom úpätí. Hlavná časť pohoria sa skladá z tufov – prevládajú aglomeratické až balvanovité tufy, striedajúce sa s prúdmi pyroxenických andezitov. Andezity a tufy sú charakteristické vysokým obsahom báz CaO, MgO a nedostatkom oxidov K2O a P2O5. Horninové komplexy predvulkanického podložia pri východnom okraji zastupuje kryštalinikum veporika hybridnými granitoidmi.
Andezity vytvárajú tri nápadné zoskupenia, čo sa dá vysvetliť tým, že Javorie predstavuje skupinový vulkán tvorený aspoň tromi sopečnými kužeľmi, ktoré sa viažu na rozsiahle pole sopečnej činnosti. Prvé zoskupenie je v oblasti vrchu Javorie, druhé v obvode Stará Huta - Klokoč a tretie v oblasti vrchu Lysec. Javorská formácia je reprezentovaná produktami sarmatského vulkanizmu, prekrývajúcimi v značnej miere bádenské. Vo východnej časti v dôsledku asymetrického výzdvihu a náklonu na západ sa zachovali len relikty lávových prúdov, uložených na denudovanej spodnej strane a na blýskavickej formácii. Lávové prúdy sú najdominantnejšie v oblasti chrbta Javorie – Priečne - Malé Javorie. V nižších úrovniach vulkanického svahu sú uložené pyroklastické prúdy a hruboúlomkové epiklastické brekcie. Prechod do jemnozrnnejších brekcií nachádzame len na južnom až juhozápadom svahu stratovulkánu.
Výplň vulkanicko-tektonickej depresie Javoria o hrúbke 150 až 350 m (blýskavická formácia) má charakter efuzívneho komplexu bazaltických a pyroxenických andezitov sprevádzaných hyaloklastitovými brekciami indikujúcimi subakválne prostredie. Svahy depresie majú charakter akumulácie hyaloklastitových brekcií s prechodom do komplexu epiklastických vulkanických brekcií. Formácia je uložená na starohutskom komplexe a na syroňskej formácii a prekrytá je produktami sarmatského vulkanizmu javorskej formácie. Prevažne efuzívna vulkanická aktivita bola úzko spätá s vývojom vulkaotektonických depresií, najmä s depresiou Javoria. V centrálnej až severnej časti pohoria prevládajú lávové prúdy, vo vrchnej časti sbrekciovatené s prechodmi do hyaloklastitových brekcií. Najexternejšie fácie sú reprezentované epiklastickými vulkanickými brekciami, konglomerátmi, pieskovcami a telesami laharových brekcií. Do blýskavickej formácie sa začleňujú aj intruzívne telesá vystupujúce v oblasti.
Oblasť Javoria je chudobná na mineralogické nálezy, nachádzajú sa tu len granáty v malom telese pyroxenicko-amfibolického andezitu z prvej andezitovej fázy severne od Zaježovej a malé množstvo rýdzej síry pri Kalinke, vykryštalizované z výronov horúcich sírovodíkových plynov z vedľajšieho krátera stratovulkánu Javorie. Síra tu vytvorila zhluky a šošovky malého plošného rozsahu spolu so žilkami sádrovca, anhydritu a pyritu – pyrofylitu. Vo Vígľaškej Hute môžeme nájsť ružovkastý andaluzit – stavebný prvok sekundárnych kvarcitov ako aj kryštály diopsidu a hedenbergitu.
Juhovýchodne od Starej Huty v lokalite Podjavor sa nachádza prírodný úkaz - kamenné more. Najmä v jarnom období počuť tlmený zvuk vody, tečúcej dnom "mora".
Zdroj: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
Hlavnými klímotvornými činiteľmi je slnečný svit a reliéf oblasti. Prevažná časť územia má severnú expozíciu svahov a je vystavená vplyvu nepriaznivých klimatických činiteľov smerom od severu. Severné nižšie položené časti územiu sú ovplyvňované kotlinovou klímou Zvolenskej kotliny – majú ráz mierne teplej a mierne vlhkej oblasti (A6). Ostatné nižšie položené miesta majú ráz mierne teplej, mierne vlhkej a vlhkej klímy (B5, B8). Vyššie položené oblasti patria do mierne chladnej a vlhkej klímy (C1).
Priemerné ročné teploty v horských oblastiach dosahujú 4,3 oC. Ukazovatele čistoty ovzdušia naznačujú, že územie patrí medzi najmenej kontaminované na Slovensku.
Začiatok vegetačného obdobia v stredných polohách Javoria pripadá na druhú dekádu apríla a vegetačné obdobie trvá priemerne 150 dní. Vo vyšších polohách sa začiatok vegetačného obdobia oneskoruje o 6 - 7 dní, vegetačné obdobie trvá okolo 110 dní. Na zrážky sú najbohatšie letné mesiace, čo môže sťažovať zber a konzervovanie trávnej hmoty. Vlhkejšia a chladnejšia klíma Javoria vytvára vhodné podmienky nie len pre rast a vývoj trávnych porastov ale aj tiež pre pestovanie ľanu, zemiakov a raži ozimnej. Svoje uplatnenie si našlo aj ovocinárstvo.
Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav
Toky pohoria sú vodnaté, s veľkým spádom a vyrovnanými prietokmi. Podľa vodného režimu patria do stredohorskej oblasti s maximom prietoku v marci resp. v apríli, kedy sa v pohorí topí sneh. Minimum pripadá na koniec jesene a zimu. Málo priepustné podložie má malú zásobu podzemných vôd. Lesné pôdy s dobrou štruktúrou sú priepustné, majú väčšie a stále zásoby vody. Riečne doliny sú prevažne priame, majú úzke dná a strmé svahy.
Pre územie, hlavne oblasť Podlyseckej brázdy, je charakteristický pomerne bohatý výskyt prameňov pitných a studených sírno-uhličitých minerálnych vôd. Z oblasti Kalinka-Lohyňa je známy minerálny prameň Vera, ktorého voda sa za Rakúska-Uhorska plnila do fliaš a vyvážala až do Brazílie, či podobne známy medokýš Polom v Klokoči a ďaľšie.
V samotnej osade nie je zavedený vodovod, osadníci majú zdroj podpovrchovej vody v kopaných studniach (6 - 9 m) alebo podzemnej vody z hĺbkových vrtov (do 50 m).
Najbližšími prírodnými prameňmi je prameň v časti Prídely - Popelkové kúty a prameň potoka Tisovník medzi Panským vŕškom a vrchom Javorie.
| Názov prameňa lokalita | Výdatnosť [l. min-1] | Teplota [oC] | pH | Mineralizácia [mg.l-1] | Charakteristika vody |
| Prameň Vera Lohyňa | 8 | 11 | 6,4 | 1479,75 | slabo mineralizovaná, hydrouhliči-tanová, vápenato-horečnatá, uhličitá, studená, hypotonická |
| Medokýš Polom Klokoč | 10 | 10 | 5,1 | 297,89 | uhličitá, studená, hypotonická |
| Medokýš Lazy Horný Tisovník | 0,5 | 16 | 5,9 | 1770,02 | slabo mineralizovaná, hydrouhliči-tanová, vápenato-horečnatá, uhličitá, studená, hypotonická |
Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav
Andezity a pyroklastiká pyroxenických andezitov sú najrozšírenejším pôdotvorným substrátom Javoria. Produktom charakteristického blokového rozpadu andezitov a zvetrávania je hlinitá jemnozem s pomerne vysokým podielom horninových úlomkov. Z podnebných faktorov sa teplota (v závislosti od sklonu reliéfu a expozície) a vlhkosť (zrážky) uplatnili ako najúčinnejšie pôdotvorné činiteľe tejto oblasti. Pôdy sú väčšinou kamenisté, často s balvanmi na povrchu.
 |
V rámci komplexného prieskumu pôd ČSSR koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov bol vykonaný pôdoznalecký prieskum, ktorý spolu s agrotechnickým skúšaním pôd ukázal, že v oblasti Javoria sú najrozšírenejším pôdnym typom kambizeme. Kambizeme (na obrázku) sú typické trojhorizontové A-B-C pôdy, s dominantným kambickým Bv horizontom, ležiacim pod A horizontom. Bv horizont je výraznej hnedej farby, charakteristický zvýšeným obsahom nesilikátového železa vznikajúceho procesom hnednutia, t.j. uvoľňovaním a rovnomerným difúznym rozptýlením voľných oxidov Fe na povrchu hrubších častíc v celom horizonte. Cez prechodný B/C-horizont prechádza do pôdotvorného substrátu C-horizontu. Kambizeme sú však nie len značne rozšírené ale aj variabilné. Pre okolie Blýskavice je typická Kambizem dystrická (KMd) - kyslá trojhorizontová A-B-C pôda so svetlejším Ao horizontom, difúzne prechádzajúcim do Bv-horizontu a so slabými náznakmi prechodu k podzolovému Bs-horizontu. Zdroj: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy |